Ajtmatov Čingit Popravisko

-je významný kirgizský prozaik,dramatik,publicista a diplomat. Narodil sa 12. decembra 1928 v Šekeri (Kirgizstan). Jeho detstvo poznamenal stalinský despotizmus a druhá svetová vojna. Po absolvovaní vysokej poľnohospodárskej školy vyštudoval 'Literárny inštitút Maxima Gorkého' v Moskve (1956-58) a venoval sa novinárskej práci.V roku 1951 sa oženil s Keres Shamshibaev, manželstvo však netrvalo dlho. Druhýkrát sa oženil až v roku 1981 s Máriou Urmatovou. Rodina žila v Bišeku v Kirgizi, Ajtmatov však väčšinu času trávil mimo domova.
Potom pôsobil ako poslanec 'Najvyššieho sovietu', od roku 1987 bol veľvyslancom v Luxembursku, po roku 1990 taktiež v Belgicku a v Holandsku. Čingiz Ajtmatov má zmysel pre psychologickú kresbu a filozofický podtext.Hlavnou myšlienkou väčšiny jeho diel sú ľudské problémy a vplyv politiky na súkromný život. Prehľad tvorby:
Mnohé diela boli vydané kirgizsky a rusky, on sám sa venoval prekladaniu diel kirgizských autorov do ruštiny. Prvé poviedky začal Ajtmatov vydávať od roku 1952. Jeho prvým literárnym úspechom bola novela Džamila v roku 1958. Aj jeho ďaľšia tvorba upútala pozornosť výraznými postavami a závažným morálnym posolstvom. Ajtmatovove diela získali svetový ohlas a boli preložené do mnohých jazykov. Možnosti umeleckého zachytenia skutočnosti rozšířil Ajtmatov použitím starých ľudových legiend a mýtov prelínajúcich sa s realistickým príbehom. To je typické pre veľké romány z 80. rokov, ktoré se radia do postmodernizmu.
Džamila (1959, č. 1961) – novela o mladej vydatej žene, ktorá sa vzoprie spoločnosti, aby mohla žiť so svojím milovaným Daniarom.

Zbohom život (1966, č. 1968) – hlavnou postavou je kôň, ktorý zachycuje konflikt starého muža, komunistu Tanabaya, ktorý vsadil Gulsara, s cynickým úradníkom, ktorý sa rozhodol zničit oboch, koňa i starého muža.

Biely parník (1970) – opisuje zrútenie snov a ideálov chlapca a jeho starého otca po styku s korupciou a sadizmom vládnych úradníkov.

Rozbor Diela:

Kompozícia:Román je zložený z troch častí.
Téma:Autor opisuje ruskú prírodu,ľudské neduhy ako je alkoholizmus,narkománia,korupcia. Idea: Akú cenu má dnes ľudský život, humanizmus, morálka ľudstva.
Hlavné Postavy:
Akbara- Zdatná modrooká vlčica,ktorá túžila mať potomstvo.Ale žiaľ jej potomstvo vyhubili ľudia. Trikrát si vytrpela stratu vlastných detí aby sa nakoniec kruto pomstila nevinnému človeku(Bostonovi).

Spolu s Taščajnarom tvorili nerozlučnú dvojicu: V tejto zvieracej dvojici Akbara bola hlavou, ona bola aj jej rozumom, ona mala právo začínať poľovačku a Taščajnar bol spoľahlivou silou, osvedčenou, neúnavnou, dôsledne vypĺňajúcou jej vôľu.“
Taščajnar- bol to druh vlčice Akbary. Stál vždy pri nej,vzorný otec. Húževnatý, silný- „Taščajnar drvikameň, ako ho nazvali okolití ovčiari pre jeho ničivé čeľuste…“
Avdij Kallistrov- študoval za kňaza, ale štúdium nedokončil.Dúfal, že sa uchytí ako žurnalista.Kôli príbehu sa rozhodol vydať sa na nebezpečnú cestu za anašou.Snažil sa dohovoriť zberačom, že to čo robia nie je správne.Zničený z neúspechu sa vydal na lov sájg, kde sa snažil prehovárať do duše lovcom ale doplatil na to svojou smrťou. „Mal vysoké, bledé čelo; ako mnohí mladíci z jeho generácie nosil vlasy až po plecia a dal si narásť hustú gaštanovú bradu, čo, ostatne ak ho aj neskrášľovalo, aspoň pridávalo jeho tvári vľúdny výraz. Sivé vypúlené oči sa mu horúčkovito blyšťali, zračil sa v nich nepokoj ducha i mysle,príznačný pre jeho povahu, čo mu prinášalo aj veľkú radosť z vlastného chápania vecí, aj ťažké súženie, ktoré mu spôsobovali blízki ľudia, za ktorými šiel s dobrým slovom.“ Rozporuplný charakter- „Narodil som sa, keď sily pochybovačnosti zvíťazili, vyvolávajúc zároveň ďalšie pochybnosti, a ja som bol produktom tohto procesu.“
Bazarbaj Nojgutov- je pastierom,ziskuchtivý,chamtivý: ,,A tu ti napodiv dvadsaťpäťrubľovka bez roboty do vrecka lezie.“.Ovláda ho túžba po alkohole. Nespokojný so štátnym systémom: ,,Vraj na valuty potrebujú jemnú vlnu.. Ako vidieť, strašne potrebujú tie valuty.. A nič nie je dosť. Nech sa to všetko pod zem prepadne – aj ovce, aj ľudia, aj celý tento hnusný život…“ Nedarí sa mu tak ako jeho susedovi Bostonovi a z toho vyplýva jeho závisť.
Boston Urkunčijev- poriadkumilovný,rozvážny,poctivý a ctižiadostivý pastier.Je presným opakom Bazarbaja.Nadovšetko miloval svojho syna Kenžeša. „Pri svetle žmurkajúcej lampy v predizbe si Boston urastený o hlavu vyšší než jeho manželka, náročky pomaly utieral veľké zhrubnuté ruky, dlho žmolil uterák. Zelenkasté prižmúrené oči hľadeli pochmúrne, opálenú, vetrom ošľahanú tvár s veľkou, ťažkou bradou mal tmavočervenú ako otmavnutá meď.

Dejová Línia:

Román Popravisko môžeme rozdeliť do troch dejových línií. Osudy hrdinov jednotlivých línií sa prelínajú a navzájom súvisia. Prvá dejová línia je rozprávanie o tragédii vlčice Akbary a jej druha Taščajnara a ich vĺčat. Trikrát mali títo dvaja vlci potomstvo, ale vždy o svoje vĺčatá prišli. Vždy sa o to priamo či nepriamo pričinili ľudia.

Prvýkrát ľudia potrebovali splniť plán a potrebovali viac mäsa, preto sa rozhodli poľovať na sajgy /druh antilop/, ale sajgy slúžili ako potrava aj vlkom a keď Akbara s rodinou na nich poľovala obrovské stádo sájg hnané vrtuľníkmi im mláďatá udupalo a ona s Taščajnarom vyviazli len zázrakom. Druhýkrát o ne prišli, keď ľudia vypaľovali trávnaté pole a vĺčatá zhoreli. Po tretíkrát ich im vzal človek, pre peniaze. Hlavnou postavou druhej dejovej línie je Avdij Kallistratov. Študoval za kňaza, ale pre voľnomyšlienkárstvo ho zo seminára vylúčili. Spolu s narkomanmi šiel zbierať anašu /ruská odroda marihuany/ ale snaží sa ich presvedčiť, že to čo robia je zlé, obrátiť sa k viere a k pokániu. Počas zberu sa prvýkrát stretol s Akbarou a jej vĺčatami. Keď sa s pozbieranou anašou vracali do Moskvy, anašu z vlaku vyhodil a za to ho stihla krutá pomsta. Narkomani ho najprv vo vozni zbili a potom za jazdy z vlaku vyhodili. Autor tu vsunul do deja rozhovor Krista s Pontským Pilátom o základných veciach ľudského života. Avdij dopadol podobne ako Kristus. Dal sa zverbovať a šiel do savany zbierať mŕtve sajgy. Aj tam sa snažil svojich spoločníkov obrátiť, ale tí ho priviazali k stromu a nechali zomrieť. Ešte pred smrťou znovu uvidel Akbaru a Taščajnara a aj jeho posledné slová patrili vlčici:“Prišla si?…“ Hlava mu nechtiac úplne klesla. To boli jeho posledné slová. Tretiu líniu tvorí osud pastiera Bostona Urkunčijeva. Po smrti svojej ženy Arzyguľ sa znova oženil s Guľumkan, vdovou po jeho dlhoročnom priateľovi Ernazarovi. Ernazar tragicky zahynul, keď spolu s Bostonom hľadali nové pastviny pre stáda oviec. Boston sa dostal do sporu s Bazarbajom Najgutovom. Bazarbaj vyraboval noru Akbary a vĺčatá chcel speňažiť. Vlci sa však vrátili príliš skoro a on sa ledva zachránil v Bostonovom košiari. Tam vlci stratili stopu. Vlčí pár tak každú noc chodil a zavýjal pri Bostonovom košiari a budil tým jeho a aj ženu a dvojročného syna. Boston to nemohol vydržať, a tak sa vybral za Bazarbajom, aby vĺčatá vrátil, ale on o tom nechcel ani počuť. Zavýjanie vlkov pokračovalo, a tak sa Boston rozhodol vlákať ich do pasce. Celkom mu to nevyšlo, a tak hoci bol Taščajnar mŕtvy, Akbara prežila. Na druhý deň ráno Boston s rodinou popíjal čaj doma a malý Kenzeš sa zatúlal von. Tam však už bola Akbara a uniesla ho. To spôsobilo v dome paniku, Boston vzal pušku a bežal za Akbarou. Zasiahol ju až posledným nábojom, ale keď prišiel bližšie s hrôzou zistil, že trafil aj svojho syna, ktorý bol na mieste mŕtvy. Boston sa chcel pomstiť a tak šiel k Bazarbajovi, pôvodcovi všetkých jeho problémov a zastrelil ho. Potom odchádza .

Hodnotenie diela:

Román Popravisko nastoľuje rad závažných otázok súčasnosti.

Je to znepokojenie autora nad mravnými hodnotami, nad cynizmom, rastom narkománie, nad osudmi ľudstva. Tragédia vlkov zovšeobecňuje tragédiu v širšom slova zmysle, aj tragédiu každého, kto nemá dostatok možností brániť sa, je to tragédia prírody, ktorá sa proti zásahom človeka nemá ako brániť. Akbara trpí strachom, úzkosťou a obavami o svoje vĺčatá, ako sa človek bojí o svoje deti. Celým románom sa tiahne základná idea- akú cenu má dnes ľudský život, humanizmus,morálka. Autor využíva symboliku.

Hrdinovia románov Čingiza Ajtmatova sa pokúšajú pochopiť zložitú pravdu života, jej zmysel. V románe Popravisko najviac kritických hlasov odznelo na adresu hrdinu Avdija Kallistratova a na tú časť románu, v ktorej je zakomponovaný dialóg medzi Kristom a Pilátom. Pre mnohých čitateľov a kritikov bola postava Avdija, bývalého bohoslovca, prekvapením. Mnohí sa pýtali, prečo spisovateľ siahol po biblickom motíve Krista a Piláta, nadväzujúc na Michaila Bulgakova, ktorý tento motív použil v románe Majster a Margaréta. Vznikla otázka, v čom je zmysel využitia kresťanskej morálky a mytológie v Ajtmatovovom románe, v čom je zmysel analógie medzi Avdijom a Kristom, medzi Pilátpm a Grišanom. Sám autor v súvislosti s tými otázkami okrem iného povedal: „V tomto prípade som sa pokúsil uskutočniť cestu cez náboženstvo – k človeku. Nie k bohu, ale k človeku! Zo všetkých línií románu je pre mňa nepochybne najdôležitejšia – Avdij a jeho hľadania.

Román Popravisko je odrazom tvorivého hľadania, kotré je príznačné pre celú súčasnú mnohonárodnú sovietsku literatúru.

Záver:
Myslím si, že je jasné, prečo kniha dostala práve tento názov. Sú tu pasáže slabšie aj silnějšie, ale kritika je toho názoru, že keby tu neboli tie slabšie, celok by nebol vôbec tak dobrý.Na začiatku knihy som mal z tohto diela zmiešané pocity.Autor priamo nastolili problematiku narkománie v podaní vlkov: „Stalo sa totiž, že pri západe slnka, keď sa už Akbara s Taščajnarom, trocha opojení vôňou durmanu…“ Dosť ma to zaskočilo. Postupne autor vynáša na povrch aj ďaľšie problémy doby a tým je závisť a chamtivosť v podaní Bazarbaja, ktorý ide bezhlavo za peniazmi.V celku sa mi román postupne zapáčil a myslím, že autor týmto dielom smeroval do nového tisícročia.Tieto problémy sú aktuálne aj v dnešnej dobe.