Jan Otčenášek: Romeo, Julie a tma

Žáner: novela

Kompozícia: 13 kapitol

Téma: život počas 2. svetovej vojny, rasová perzekúcia v období fašizmu, láska Židovky k nežidovskému chlapcovi, problematika fašizmu

Idea: láska prekoná všetky prekážky, humanita v medziľudských vzťahoch je dôležitá, nenávisť lásku ničí:

Na začiatku je citát od Shakespeara z Rómea a Júlie, kde bola nenávisť 2 rodov Capuletovcov a Montecovcov a táto nenávisť zničila ich lásku; tu láska nemôže byť naplnená, lebo milenci sú z 2 národov, ktoré sa nenávidia, jeden sa vyvyšuje nad druhý. = láska je ubitá nenávisťou.

Obdobie: atentát na Heydricha v Prahe, fašizmus

Vydavateľstvo: TATRAN Bratislava 1986

Hl. postavy: Pavel, Ester, Pavlovi rodičia, Rejsek, tovariš Čepek

Dej: Vojna vrcholí. Jedináčik Pavel šiel do kina. Ešte mal chvíľu čas, tak sa šiel prejsť do parku. Tam stretá Ester. Všimol si, že má hviezdu – židovka. Jej rodičov odviedli to Terezina, ona bývala u príbuzných v Prahe. Aj ona mala ísť do Terezina, ale nechcela tam ísť. Pavel ju zavedie do svojej komôrky, ktorú mal pri otcovej krajčírskej dielni. Práve v tomto čase 27.5.1942 bol v Prahe spáchaný atentát na ríšskeho protektora Heydricha. Nemci prehľadávali domy. Pavel Ester nosil jedlo a pitie. Ona musela byť ticho v tej komôrke. V tom dome, kde Ester, býval aj Rejsek. Pomáhal Nemcom. Vo vojne prišiel o syna. Rejsek o nej vedel a nakreslil na jej dvere židovskú hviezdu. Pavel sa o Ester bál a dohodol sa s Čepekom (tovarišom), že odvezú Ester na dedinu k tete. V tú noc sa Pavel veľmi bál. Všade bolo počuť výstrely. Rejsek sa v tú noc opil a chcel Ester vydať Nemcom. Ester nakoniec uchodí z dielne. Ester zabijú, keď prechádza cez mesto. Pavla to raní, ale uvedomujem si, že život ide ďalej.

Hl. symbol: tma – fyzicky najsilnejší partner

                           – symbol úzkosti Ester

                            – zasahuje brutálne aj do najintímnejších chvíľ hlavnej dvojice a nedovoľuje im vychutnávať čaro vzájomnej blízkosti a hĺbku vzájomných citov

                            – nie je len symbol vtedajšieho ovzdušia pod fašistickou nadvládou, ale aj charakteristickým prírodným motívom pri stretnutiach Pavla a Ester /stretajú sa večer v parku a večer zatemnenými oknami Pavlovej izbičky/

                            – svetlo rána, kedy Ester uteká na ulicu plnú vojakov, jej prináša smrť

                            – tma a svetlo sa vracajú viackrát ako ústredný motív vzájomne sa vylučujúcich javov: paradox = tma im zabezpečovala život, bezpečie = pozitívne a tma je aj symbol tmy Pavlovho života, keď nepoznal Ester; svetlo = odohráva s a to v lete a svetlo je okolo Ester

                            – tma bola bezpečná a symbolické svetlo, humanita, sloboda, láska sa neznášajú so symbolickou nocou protektorátneho dňa
Hlavné postavy:

Pavel: mladý človek, má pred sebou maturity, 18 rokov

          Najprv sa nezamýšľa nad situáciou, ale až keď sa zaľúbi do židovky a dotýka sa ho to, tak sa o to zaujíma.
          Jedináčik, nepohodol sa veľmi s rodičmi, hlavne s otcom mali rôzne názory; prezýva ich starouškové = má k nim odstup, rezervuje sa pred nimi
          Rozhodne sa Ester pomôcť, hoci je židovka. Neodradí ho to.
          Nosí jej jesť, stará sa o ňu. 

          Zamiluje sa do nej, bozká ju a ona sa nebráni. Postupne sa medzi nimi vyvíja láska. Obaja sú spolu šťastní a nechcú myslieť na to, čo sa stane s Ester a aj s Pavlovou rodinou, keďže pomáha židovke. Vždy chodí k Ester, prejavuje jej lásku, bojí sa o ňu. Mal na nej všetko rád. Nechcel unáhliť ich vzťah, preto trpezlivo čakal, kým sa úplne zblížia.

          Nepovie Ester pravdu o tom, čo sa deje vonku. Nechce ju znepokojiť. Je mu jedno, čo sa mu stane, chce byť s Ester.

Ester: mladé dievča bez rodičov, ktorí sú v koncentračnom tábore = dúfa, že ich opäť vidí a bude s nimi žiť, ale zároveň si uvedomuje, že už asi nežijú, čiže sa utešuje. Koncentračné tábory boli propagované ako nový začiatok pre Židov, že im nájdu nový domov, ale ľudia postupne tušili o čo ide.

            Najprv si neuvedomovala, že je Židovka, až keď ich začali separovať, uvedomila si, že byť Židom je zlé.

            Musela ísť do tábora, no stretla Pavla večer v parku na lavičke. Plakala, bola k nemu odmeraná, bála sa ho aj trochu, Pavel najprv nevedel, že je Židovka, až keď uvidel hviezdu, zistil to.

          Bojí sa o Pavla. Nechce mu ublížiť, aby kvôli nej trpel.

            Po určitom čase ju nájde v komôrke tovariš Čepek. Nepovie to nikomu. Nechá ju tam. Aj nájomníci domu vedeli, že tam je židovka. No nechajú, nech tam žije. Neudajú ju. Až potom Rejsek ju chce udať, no nájomníci ju uchránia. Avšak Ester sa aj tak rozhodne utiecť, z vonku sú počuť výstrely a ona ide preč. Nájdu ju vojaci a je koniec jej života…

Dej: Po tom, čo nájde Pavel Ester, premiestni sa do izbičky, kde Ester je; je to tam temné, zavreté okná musia byť, aby sa neprezradila, je to ako väzenie. Tam sa dejú najpodstatnejšie veci. Pre Ester je to celý jej svet.

Ester sa často nudila, musela byť ticho, čakala len na Pavla, plakala kvôli nemu, a preto, že mu môžu ublížiť, lebo sa s ňou stretáva. Čítala knihy, čo jej nosil Pavel. Ku koncu už si myslela, že na ňu padajú steny.

Pavel mohol prísť len večer. Trpeli obaja hladom, lebo on jej dával zo svojich porcií jedla, ale ani jeden si to nepriznali.
Pavel sa doma vyhováral, že ide s kamošom, no tí vedeli, že klame, bolo medzi nimi tiché napätie. Vedel, že by ho nepochopili.

Boli aj určité výstrahy, že to s Pavlom a Ester asi nedopadne dobre:
– hviezda na dverách izby Ester, ktorú tam nakreslil Rejsek
– keď prídu policajti pre maliara
– keď chce ísť Čepek cez túto izbičku, tak je zatvorená z vnútra

Keď už Čepek našiel Ester, dohodli sa, že ju pošlú na vidiek, najprv ju tam chvíľu nechajú, a potom ju pošlú na vidiek.
Pavel aj Ester mali svoje sny: Plánovali si spoločnú budúcnosť, chceli sa vziať, mať deti, čiže ich fantázia im pomáhala prekonať realitu tvrdú.
Výrazové prostriedky:
– metafory, ktoré dodávajú tomu všetkému lyrickosť, teda zjemňujú drsnosť doby

                  lyrickosť ↔ drsnosť doby
                  lyrickosť /jemnosť/ vyjadruje vzťah Ester a Pavla a krehkosť ich vzťahu

– krátke 1členné vety = stupňovanie nebezpečia, napätie je veľké, robia z toho dynamický text
– nedokončené vety /apoziopézy/ = neistota
                                                    možnosť uvažovania
                                                    otvorený text pre čitateľa
– vnútorne monológy – priblíženie myslenia postáv; uvažovanie nad životom
– personifikácie a prirovnania
Pavel Kohout Katyně
. OBSAH DIELA

"Chci svým skromným dílem přispět k tomu, abychom se jednoho rána neprobudili do světa bez popravčích."

Os deja tvoria osudy anjelsky krásnej Lízinky Tachecí. Jej matka, pragmaticky založená malomeštiačka (pravý opak Lízinkinho otca, nepraktického a poddajného filológa doktora Tachecího), ju v honbe za maturitou dovedie po neúspechu na gymnáziu a konzervatóriu až do učilišťa pre budúcich katov. Založili ju profesor popravných vied Bedřich Vlk s docentom Pavlem Šimsom, aby vychovali dôstojných dedičov svojich brilantných popravných techník. Z ich minulosti je čitateľovi odkrytá Vlkova zbabelá zrada, ktorej padne za obeť aj jeho brat a milenka, brutálny lynč, ktorým zlikviduje svedka a dôkazy svojej hanebnosti, a Šimsova ochotná asistencia pri likvidácii režimných odporcov v nastrojených procesoch. Sedmoro "deciek" (okrem Lízinky ešte krásavec Richard Mašín, ktorý z neopätovanej lásky ku krásnej, aj keď apatickej katyni umučí jej príležitostného obdivovateľa Dujku a sám spácha samovraždu, Vlkov chránenec hrbáč Albert, katov vnuk Šimon Hus, dvojčatá Peter a Pavol Královci a bacharov potomok František Kazík) absolvuje ročný kurz, zakončený maturitnou a majstrovskou skúškou, ktorej vyvrcholením je Lízinkina poprava Šimsu (kvôli jeho opakovaným pokusom o jej znásilnenie). Do žiačky sa zamiluje aj Vlk, za tragikomických okolností ju v kupé železničného vagóna zbaví panenstva a chystá svadbu. Nehodlá sa však vzdať ani doterajšej ženy Markéty, a predstavuje ju preto po rozvode Lízinkinym rodičom ako svoju matku. Keď mu je svadba konečne odobrená, zistí, že ho miluje aj Lízinkina matka Lucie. Autor necháva očareného Vlka uprostred milostného trojuholníka tvoreného týmito troma ženami.