Jaroslava Blažková Nylonový mesiac

Knižka Nylonový mesiac vyšla po prvý raz v roku 1961 medzi prvými dielami, ktorými sa autorka predstavovala verejnosti. Predstavovala farbistý obraz, veľmi živý a optimistický. Opisovala prírodu a ľudí. Jej knihy osahujú veľmi veľa priamej reči. Autorka píše o vzťahu medzi Vandou a Andrejom, mladými architektmi. Dej začína tým, že zomrie Andrejov nadriadený – Vdovjak. Andrej a jeho spolupracovníci sú na pohrebe. Nikto nemal tohto pána rád. Po pohrebe sa Andrej stretne s Vandou a pozve ju na kávu. Vanda výzvu prijala. Andrej opustí kôli Vande svoju priateľku. Dej sa točí len okolo Vandy a Andreja s ich rodinami. Obidvaja sa majú radi, ale Vande stále niečo na Andrejovi chýba. Idú na lyžovačku.Vanda sa strmhlav spúšta z kopca a opätovne padá. Andrej nechce, aby sa Vanda zabila. Dej končí tým, že Andreja Vanda opustí.
Ďaľšou knižkou Jaroslavy Blažkove bol román Môj skvelý brat Robinzon. Píše v nej o prvých láskach. Je to skôr chlapčenský román. Vystupujú tu dve hlavné postavy: Robinzon a Budy. Robinzon a Budy sú bratia.
Dej začína týmto: " Zatiaľ čo ja v kumbáli čítam filozofov a pýtam sa s nimi, kto som, môj brat Robinzon varí vedľa kočku. Počujem ho, ako hovorí:
* Si taká zvláštna. Si iná ako ostatné, fakt!"
Dej je rozprávaný Robinzonovim bratom. Brat mu závidí:
" Sledoval som žiarivú cestu svojho brata, obdivoval ho, závidel mu, napodobňoval ho, vysmieval sa mu a znova ho napodobňoval – bez úspechu."
Hovorí aj o svojom mene a svojich prezývkach :" Budy. Tak mi hovoria od detstva, podľa istého chlapíka, čo sa dal líškou zavliecť do brloha. Budy Sašický. V škole ma volajú aj Ftačko, prípadne Ábel, prípadne Akobypovedal, čo je narážka na moju záľubu v odvolávaní sa autorít, ktoré som si náhodou prečítal. Nemajú ma príliš v láske."
Budy hovorí o svojom učiteľovi slovenčiny : " Profesor Hriha, ktorý svoju veľkosť stavia tehličku po tehličke z našej hlúposti a jeho vtip sa maximálne vybíja v osloveniach ako ,,tak poď, ty imitácia inteligencie " , si raz vymyslel, že máme napísať reportáž z pracoviska."
Robinzon a Budy chodia do tej istej triedy. Robinzon vymyslel, že pôjdu do viazarne vencov. Tu stretli kásne dievča, ktoré chcelo venec so stuhami. Chalpci sa ponúkli, že ho odnesú.
Dievča sa volalo Dorota. Zomrel jej otec – vyskočil z okna. Až teraz sa dozvedáme, že chlapci vyrastali bez matky. Dievča nebolo smutné, akoby ju nič netrápilo, asi to už zrejme čakala. Dorota ich pozvala domov. Tam sa spriatelili. Obidvaja sa do nej zaľúbili.

Chodili s ňou von, kamarátili sa.
Boli aj u nej, keď bol kar – obsluhovali hostí a varili : " Krájal som cibuľu. Fidlal som tri cibulienky, z očú mi tieklo. Do dverí sa vopchala bokatá pani v dedinských sukniach, s hlavou zaviazanou v čiernom.Chvíľu ma pozorovala, potom mi bez slova zobrala nôž a začala krájať sama. "
Dorota si neobliekla čierne šaty, lebo ich nemala a uvidela ju teta :
"- Kriste, jak to, že si v zeleném, Dorotko, kde máš smútek ?
* Nemám.
* A proč sis nepožičala? Toto si ozaj tvoj milý otec jediný nezaslúži! Tu máš aspoň šátek.
Strhla čiernu plachtu z hlavy, začala do nej dievča zakrúcať, no Dorota povedala:
* Ja si to na seba nedám, tetinko.
* Jak to, že nedáš? Ale ty si jeho dcéra, jeho decko a slušnosť, aspoň pred svetom …
* Na svet kašlem. "
Budy mal nastarosť Dorotinu najmladšiu sestru. Nemala sa dostať na pohreb. Budy ešte opisuje brata a bratove výhody :
" Preňho je život maľovaný kolotoč, kam možno vybehnúť po vratkých schodíkoch, vyštverať sa do sedla koňa stále v tej istej skokanskej póze, a mechanizmus sám začne hrať. Robizon nerozvažuje a neplánuje. Ide, vidí a spraví. "
Raz ich prišla navštíviť Dorota. Robinzon vedel dosť dobre variť. Budy rýchlo upratal svoju izbu a porozsýpal po svojom kumbáli trávu, ktorú pestoval na okne. Budy uvaril kávu a Robinzonovi dal do kávy prášky na spanie. Keď Robinzon zaspal, pozval Dorotu do kumbála. Chvíľu sa tam rozprávali a potom sa išli prejsť von. Vonku bola výchrica. Budy chcel požiadať Dorotu o ruku, ale nič nepočula. Celý dej sa končí tým, že Budy sedí v kumbále a rozmýšľa, či sa mu to celé s Dorotou náhodou nesnívalo.